POMOHLI STE NÁM ZACHRÁNIŤ MOKRAĎ

Podunajská nížina prešla za posledné storočie mnohými zmenami. Bola pretkaná sériou melioračných kanálov s cieľom vysušenia a obhospodarovania.  Udialo sa na nej mnoho ďalších zmien, ktoré sa podpísali pod stratu biodiverzity. V priebehu niekoľkých desaťročí sme boli svedkami zaorania trávnatých porastov, i výrubu stromoradí, ktorých koreňové systémy sa stratili v nekonečných vlnách ornej pôdy. Videli sme vysušovanie a rozoranie mokradí, ktoré nám v súčasnom období klimatickej krízy chýbajú v krajine celkovo.

Na Podunajsku sme aktívni už 25 rokov.

Realizovali sme viacero projektov zameraných na obnovu prírody medzi lánmi monokultúrnych polí, ktoré máme bohužiaľ najväčšie zo všetkých európskych krajín. Monokultúry repky a kukurice neposkytujú životný priestor takmer žiadnym, kedysi na poliach bežným, živočíchom a rastlinám.

Naopak, akýkoľvek biotop, ktorý v takejto krajine obnovíme začne veľmi skoro prekypovať životom. Ak ho hmyz, vtáky, či obojživelníky objavia, začnú sa preteky ako o život. Doslova. 

Na rýchlosti  obsadzovania mokradí, remízok, či kvitnúcich pásov novým životom vidíme, ako žalostne v tejto krajine príroda chýba.

Príležitosť zachrániť mokraď

Pozemok s rozlohou 42 hektárov, ktorý máme momentálne možnosť získať pre účely ochrany prírody susedí s lokalitou siete Natura 2000 a pôvodne bol súčasťou rozsiahleho systému Čiližských močiarov. Avšak nepatrí do žiadneho chráneného územia, takže je na ňom povolené hospodárske využitie bez obmedzenia. V praxi to znamená, že tam donedávna bola pestovaná monokultúra kukurice, do času kým BROZ v roku 2021 nedostalo pozemok do prenájmu.

Aktuálne sme však dostali možnosť pozemok odkúpiť a chceli by sme ju využiť, aby sme ďalších 42 hektárov mokradí na Podunajskej nížine vrátili prírode natrvalo a s istotou.

Okolitá krajina a jej situácia

V bezprostrednom okolí budúcej mokrade sa nachádzajú trstinovo-ostricové močiare, ktoré obýva hraboš severský panónsky, endemický hraboš, ktorý u nás prežil od doby ľadovej. Je to malý, charizmatický druh hraboša, ktorý žije výlučne v mokradiach a živí sa mokradným druhom trávy - ostricou. Okrem hraboša severského, ktorý by sa bezpochyby rozšíril aj do novej 42 hektárovej mokrade, čo by rozhodne pomohlo niekoľkonásobne zvýšiť jeho populáciu a stabilizovať ju, je to vhodný biotop pre množstvo druhov, ktoré hľadajú refúgium v poľnohospodárskej krajine.

Mokrade v poľnohospodárskej krajine sú útočiskom pre množstvo obojživelníkov, ktoré v nich celoročne žijú, pre množstvo vtákov, ktoré v nich lovia – volavky, bociany biele, vzácne bociany čierne a iné druhy, ale aj množstvo vážok a vodných bezstavovcov, ktoré sú základom potrvaného reťazca pre tento biotop.

Zároveň plochy, ktoré nie sú zaplavené, sú dôležité aj pre samotársky hmyz, ktorý je významný opeľovač. V monokultúrnej krajine nemá dostatok životného priestoru a pritom je veľmi potrebný. Okrem toho je biomasa a jej koreňový systém v neobhospodarovanej pôde potrebný pre pôdne baktérie, ktoré sa po chemických zásahoch na okolitých poliach majú možnosť z takýchto miest rozšíriť do takmer mŕtvej poľnohospodárskej krajiny a zlepšiť jej pôdnu štruktúru. Čím viac takýchto ostrovov biodiverzity v krajine máme a čím sú hustejšie, tým lepšie pre jej možnú obnovu a zdravie.

Čo sa týka širšieho okolia tejto lokality, vzdialenosť najbližšej mokrade s názvom Bahno je až 4 km vzdušnou čiarou, čo dobre ilustruje akými zmenami si táto mokradná krajina prešla. Rozloha mokrade Bahno  je iba necelých 15 hektárov.

Pre lepšiu predstavu – okolité, intenzívne obhospodarované polia majú rozlohu zhruba 50 – 100 ha.

História územia a súčasný stav

V 60-tych rokoch minulého storočia bol zámer vyhlásiť v území Prírodnú rezerváciu Čiližské močiare. Po veľkej povodni v roku 1965 sa Žitný ostrov začal masívne odvodňovať, čo neobišlo ani túto lokalitu. V 70-tych rokoch bolo toto dielo dokonané, napojením na sériu odvodňovacích kanálov, ktoré pretínajú Podunajskú nížinu. Ostricové porasty boli zhrnuté buldozérom a vysušená mokraď bola premenená na ornú pôdu. Avšak pre nižšie položenie tejto lokality v teréne sa na jej častiach pravidelne držala voda a najmä vo vlhších rokoch tam bolo náročné hospodáriť.

To je na Podunajskej nížine pomerne bežná situácia. Najmä na jar sa plytké mokrade objavujú na poliach a lákajú vtáctvo. Avšak hneď ako voda opadne, nastúpia ťažké stroje, pluhy a sejačky a rozorané plochy sa rýchlo strácajú, aj s hniezdami cíbikov a životom, ktorý voda pritiahla.

Toto územie je teda prirodzená, nižšie položená mokraď, ktorá sa plní vodou počas dažďa.   Zároveň, keďže je to terénna depresia je plnená aj podzemnou vodou je podmáčaná väčšinu roka

Okrem toho, keďže sme ochranársky aktívni v okolí už dlhšie, sme systém melioračných kanálov upravili systémom prehrádzok tak, aby bolo možné s vodnými hladinami manipulovať a namiesto odvodňovania ich využívať na zaplavovanie. To nám umožňuje vodu späť do krajiny dostať aj v období dlhotrvajúceho sucha a toto územie zatápať tak, aby slúžilo ako stabilný biotop pre mokradné druhy.

Ak chceme obnovovať mokrade v poľnohospodárskej krajine, je to najlepšie a najjednoduchšie robiť na takýchto lokalitách, v miestach ich prirodzeného výskytu, kde nie sú nutné žiadne zásahy, ani hlboké výkopy a s nimi súvisiace bágrovacie práce. Stačí len proti zaplaveniu územia nebojovať, neorať, umelo ho nevysušovať a príroda si poradí sama.

Nejdeme chrániť prírodu na úkor súkromných vlastníkov a nechceme obmedzovať poľnohospodárov. 

Preto aby sme vedeli obnovu a ochranu mokrade garantovať, musíme mať k pozemku dlhodobý vzťah. Ideálne vlastnícky, len vtedy vieme zabezpečiť, že funkčná mokraď tu bude naďalej, aj o niekoľko desiatok rokov, natrvalo.

Klimatická zmena a obnova mokradí

Extrémne teploty a suchá, aké zažívame posledné roky, sú predzvesťou eskalujúcej klimatickej zmeny. Mokrade sú jedným z najefektívnejších spôsobov na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy. Aj vďaka nim vieme udržať našu krajinu živú a obývateľnú. Mokrade majú pozitívny vplyv na zmierňovanie klimatických extrémov, sú najväčšou špongiou na zadržiavanie vody v krajine. Vďaka mokradiam má aj okolitá orná pôda dostatok vlahy a lepšie podmienky na poľnohospodársku produkciu.  Aj preto máme s našimi susedmi farmármi dobré a korektné vzťahy. Nebojujeme, ale spolupracujeme na ochrane mokradí pre prosperitu prírody aj ľudí na Podunajsku. 

Pomôžte nám v tom. Ďakujeme za Vašu pomoc a podporu!

Ďakujeme Nadačnému fondu Telekom, ktorý nám Na Deň Zeme zdvojnásobil každý dar až do výšky 10 000 €.

Ďakujeme Michalovi Kordošovi za dar 9 000 € z benefičnej pop-up večere.

Ďakujeme nadačného fondu Nadácie Aevis spolu s nadačným fondom Arolla Film za dar 3 000 eur.

Ďakujeme  SPP - Slovenský plynárenský priemysel, a.s. za dar 5 000€.

Ďakujeme Nadácii ZSE za dar 8 000€